Znečistenie ovzdušia pripravuje obyvateľov Slovenska v priemere o viac ako jeden rok života. V najviac zasiahnutých obciach je rozdiel ešte výraznejší, ľudia tam žijú o viac ako dva roky kratšie ako v najčistejších oblastiach. Vyplýva to z novej vedeckej štúdie slovenských expertov a výskumníkov, ktorá po prvýkrát analyzuje dopady znečistenia ovzdušia na zdravie obyvateľstva.
Obr. 1: Skrátenie dĺžky života kvôli vystaveniu znečistenému ovzdušiu na úrovni obcí
Štúdia prináša prvý komplexný pohľad na vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie obyvateľov celého Slovenska. Vedci analyzovali 935 057 úmrtí počas 17 rokov a prepojili ich s údajmi o žijúcej populácii a znečistení ovzdušia tuhými časticami PM2.5. Identifikovali tak regióny s najvyšším zdravotným rizikom. Výsledky ukazujú, že dopad znečistenia ovzdušia patrí medzi najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúce dĺžku života na Slovensku a je porovnateľný s rozdielmi spojenými s nižším vzdelaním.
„Znečistenie ovzdušia na Slovensku nie je len environmentálny problém, ale zásadný faktor verejného zdravia. Výsledky ukazujú, že zlepšenie kvality ovzdušia môže priniesť významné predĺženie života obyvateľov,“ vysvetlil Imrich Berta z Inštitútu zdravotných analýz.
„Výrazné dopady znečistenia sa prejavujú nielen vo veľkých mestách či priemyselných regiónoch. Problém je často ešte výraznejší v menších obciach, kde je rozšírené vykurovanie tuhými palivami, najmä drevom. Práve takéto vykurovanie domácností patrí na Slovensku medzi hlavné zdroje jemných prachových častíc PM2.5 aj karcinogénneho benzo(a)pyrénu. Riziko sa ďalej zvyšuje pri spaľovaní nekvalitného alebo nedostatočne vysušeného dreva,“ hovorí Jakub Linda z Inštitútu environmentálnej politiky. Tieto látky sú pre zdravie obzvlášť nebezpečné, keďže prenikajú hlboko do pľúc a zvyšujú riziko srdcovo-cievnych aj respiračných ochorení.
„Znečistenie ovzdušia patrí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie medzi najvýznamnejšie ovplyvniteľné rizikové faktory zdravia a významne prispieva k vzniku srdcovo-cievnych, respiračných aj nádorových ochorení. V našej štúdii sme prvýkrát kvantifikovali riziko predčasného úmrtia súvisiace so znečisteným ovzduším v slovenskej populácii, pričom výsledky potvrdzujú, že zlepšenie kvality ovzdušia môže významne predĺžiť dĺžku života a znížiť záťaž populácie chronickými ochoreniami,“ konštatuje Alexandra Bražinová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Rozdiely v kvalite ovzdušia tak priamo ovplyvňujú každodenný život ľudí, od zdravia detí až po riziko predčasného úmrtia. Najvýraznejšie dopady sa koncentrujú v regiónoch s vyšším podielom lokálneho vykurovania tuhými palivami. Vyššie koncentrácie znečisťujúcich látok tam vznikajú kombináciou lokálnych emisných zdrojov a geografických podmienok, ktoré obmedzujú rozptyl znečistenia. Medzi najviac zasiahnuté oblasti patrí juh stredného a východného Slovenska, menšie oblasti na Orave a Liptove.
Výsledky naznačujú, že zlepšenie kvality ovzdušia by mohlo priniesť významné zdravotné prínosy. Opatrenia zamerané na modernizáciu vykurovania domácností, podporu kvalitného paliva a znižovanie emisií z lokálnych zdrojov môžu mať dopad porovnateľný s inými kľúčovými faktormi ovplyvňujúce zdravie, ako sú vzdelanie alebo dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
O štúdii
Štúdia „Quantification of Life Expectancy Loss from Air Pollution in Slovakia“ vznikla v spolupráci Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Ministerstva zdravotníctva SR, Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Ministerstva životného prostredia SR, Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenského Hydrometeorologického Ústavu a Vysokého Učení Technického v Brne. Ide o prvú analýzu svojho druhu na Slovensku a jednu z mála na svete, ktorá hodnotí dopady znečistenia ovzdušia na dĺžku života na úrovni jednotlivých obcí.
Výskum kombinuje modelované a namerané údaje o kvalite ovzdušia s dátami o úmrtnosti za obdobie rokov 2008 až 2024. Hodnotí dopad dvoch hlavných znečisťujúcich látok - jemných prachových častíc (PM2.5) a benzo(a)pyrénu. Model na slovenských dátach vedci porovnali s epidemiologickými vzorcami založených na medzinárodných štúdiách.
Analýza umožňuje detailnú identifikáciu regionálnych rozdielov a poskytuje nový podklad pre tvorbu verejných politík v oblasti ochrany ovzdušia a verejného zdravia. Výsledky sú robustné, no zostávajú spojené s neistotami vyplývajúcimi z modelovania kvality ovzdušia a použitých epidemiologických vzťahov.
Statická mapa ako PNG vo vysokom rozlíšení:
Interaktívna mapa:
Výsledky analýzy na úrovni sú dostupné na: