Každý rok na Slovensku predčasne zomrie viac ako 21-tisíc ľudí, ktorých úmrtiu bolo možné predísť lepšou prevenciou, skoršou diagnostikou alebo včasnou liečbou. Pri príležitosti Svetového dňa hypertenzie (17. máj) Ministerstvo zdravotníctva SR a Slovenská lekárska spoločnosť spolu s poprednými odborníkmi predstavili iniciatívu ZDRAVŠIE SLOVENSKO 2030 - www.zdravsieslovensko2030.sk. Jej cieľom je zlepšiť prevenciu, skorý záchyt a liečbu pacientov s kardiovaskulárnym rizikom. Predstavili tak konkrétny plán, ako do roku 2030 znížiť počet infarktov, cievnych mozgových príhod a predčasných úmrtí.
„Infarkt, cievna mozgová príhoda či srdcové zlyhávanie nepredstavujú len zdravotný problém, ale aj enormnú záťaž pre nemocnice, zdravotný systém a verejné financie. Slovensko dnes ročne míňa stovky miliónov eur na liečbu komplikácií, ktorým sa v mnohých prípadoch dalo predísť. Aj preto dnes spolu s odborníkmi predstavujeme konkrétny plán, ako do roku 2030 znížiť výskyt týchto príhod o 30 %. Len pri infarktoch by to znamenalo úsporu približne 43 miliónov eur a pri mozgových príhodách ďalších 31 miliónov eur, a to bez započítania rehabilitácie, invalidity, práceneschopnosti,” vysvetľuje Kamil Šaško, minister zdravotníctva SR.
„Kardiovaskulárne ochorenia sú na Slovensku najčastejšou príčinou úmrtí. V roku 2023 tvorili 45,9 % všetkých príčin smrti,” uvádza prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti.
Infarkty a mozgové príhody stoja životy aj stovky miliónov eur
Na Slovensku evidujeme približne 14 875 hospitalizácií pre akútny infarkt myokardu ročne. Liečba jedného akútneho infarktu stojí približne 9 700 eur, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur ročne len na akútnu starostlivosť. Pri cievnych mozgových príhodách ide o približne 11 600 pacientov ročne a pri náklade 8 800 eur na pacienta, presahuje akútna starostlivosť 100 miliónov eur ročne.
„Moderná medicína dnes dokáže zvládnuť akútnu príhodu. Naším cieľom však musí byť, aby k nej vôbec nedošlo. Pacient s rizikom akútnej príhody alebo úmrtia by ma byť identifikovaný a liečený skôr ako k takejto príhode dôjde.,“ hovorí prof. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., prednostka Kardiologickej kliniky LF UK a NÚSCH.
Vysoký tlak má viac ako 2 milióny ľudí. Mnohí o tom nevedia
Hypertenziou na Slovensku trpí viac ako 2 milióny obyvateľov, teda približne 40 % dospelej populácie. Diagnostikovaných a liečených je približne 1,35 milióna pacientov. „Pri hypertenzii sa pacient často cíti dobre, nemá bolesti ani výrazné príznaky, a preto môže mať tendenciu liečbu podceňovať alebo vysadiť. Nestačí pacienta len diagnostikovať. Potrebujeme ho dlhodobo viesť k účinnej liečbe. Veľkú úlohu zohráva pravidelné domáce meranie krvného tlaku a rovnako aj využívanie fixných kombinácií liekov,” uviedla MUDr. Anna Vachulová, PhD., viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti.
Rozhoduje ambulancia praktického lekára
Odborníci zdôrazňujú, že najdôležitejší moment nenastáva až pri hospitalizácii, ale oveľa skôr - v ambulancii všeobecného lekára. „Ak chceme predísť zbytočným úmrtiam, musíme sa dôslednejšie zamerať na primárnu starostlivosť. Nestačí pacienta len diagnostikovať a nastaviť mu liečbu. Rovnako dôležité je podporovať jeho adherenciu k liečbe. Dnes totiž len 33,5% hypertonikov dosahuje cieľové hodnoty krvného tlaku a pri LDL cholesterole je to menej ako 10 % pacientov. Výrazné rezervy máme pri pacientoch, u ktorých liečime viacero komorbidít naraz, napríklad hypertenziu a dyslipidémiu, kde máme možnosť využívať modernú liečbu vo forme polypill. Tá je však podľa dát zdravotnej poisťovne Dôvera využívaná zatiaľ len na úrovni 27 % ,“ doplnil MUDr. Peter Lipovský, viceprezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Zdravšie Slovensko 2030: plán proti odvrátiteľným úmrtiam
Iniciatíva Zdravšie Slovensko 2030 má prepojiť odborné spoločnosti, lekárov, farmaceutov, zdravotné sestry, akademické pracoviská, zdravotné poisťovne, analytikov aj rezort zdravotníctva. „Naším cieľom je, aby väčšina pacientov mala svoje ochorenie včas diagnostikované, správne liečené a dlhodobo pod kontrolou. Zdravšie Slovensko 2030 je konkrétny Akčný plán, ako do roku 2030 znížiť odvrátiteľné úmrtia na Slovensku,” uzatvára prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti a dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
10 bodový Akčný plán pre Zdravšie Slovensko 2030
Skorší záchyt rizikových pacientov
- posilniť preventívne prehliadky u všeobecných lekárov,
- pravidelne kontrolovať krvný tlak, cholesterol, glykémiu a pulz,
- aktívne vyhľadávať pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom.
Lepšia kontrola hypertenzie a cholesterolu
- širšie využívať fixné kombinácie liekov a polypill,
- zjednodušiť liečbu tak, aby pacient užíval menej tabliet,
- zvýšiť adherenciu pacientov k liečbe.
Jednotné štandardy liečby
- zaviesť jasné diagnostické a terapeutické postupy pre hypertenziu a dyslipidémiu,
- zabezpečiť rovnaký štandard starostlivosti naprieč Slovenskom.
Silnejšia úloha primárnej starostlivosti
- posilniť kompetencie všeobecných lekárov,
- vytvoriť lepšie podmienky pre manažment chronických pacientov v ambulanciách.
Zapojenie zdravotných poisťovní
- využívať dáta poisťovní na identifikáciu rizikových pacientov,
- cielene oslovovať pacientov, ktorí neabsolvujú prevencie alebo prerušili liečbu.
Multiodborová spolupráca
- prepojiť lekárov, farmaceutov, zdravotné sestry a špecialistov do koordinovanej starostlivosti o pacienta.
Posilnenie úlohy farmaceutov a sestier
- zapojiť farmaceutov do edukácie pacientov a podpory správneho užívania liekov,
- rozšíriť kompetencie sestier v oblasti prevencie a monitorovania pacientov.
Väčšia osveta a edukácia verejnosti
- zvýšiť povedomie o rizikách vysokého krvného tlaku, cholesterolu, obezity a diabetu,
- podporiť pravidelné domáce meranie krvného tlaku,
- motivovať verejnosť k zdravšiemu životnému štýlu.
Merateľné ciele do roku 2030
- znížiť počet infarktov a mozgových príhod minimálne o 30 %,
- zvýšiť počet pacientov s kontrolovaným krvným tlakom na úroveň 70%
- znížiť mieru odvrátiteľných úmrtí na Slovensku.
Dostupnosť relevantných dát
- o kontrole hypertenzie a sprievodných ovplyvniteľných rizikových faktorov (pulz a cholesterol) na úrovni populácie